Lenže tentoraz, nebola to noc. Bolo to pre teba ťažké obdobie. Skoro ráno mi telefón hlásil sms správu. Boli tam len dve slová – môžeš prísť? … a tri bodky. Vedel som, že sa niečo muselo stať, tak som len rýchlo odpísal: … idem, čakaj. Bola nedeľa ráno. Mal som pracovné povinnosti od pondelka do stredy, tak aj keď to bolo trošku čudné, bez otázok, naložil som veci do auta a ponáhľal som sa. Na šťastie, celé Slovensko si užívalo nedeľne ráno v posteli, aj policajti. Tým pádom, prišiel som bez jedinej pokuty :))

Podarilo sa mi oklamať, škodoradostné oči, tvojej vždy najlepšie informovanej susedky a už som bol pri tebe. Nevyspaté oči, uplakaná, smutná … ešte že včas si stihla povedať: nepýtaj sa prečo, nie teraz. Vedel som jedno – potrebuješ vzduch, pohyb a kľud. Bolo mi jasné, že keď sa skrývaš doma, to je jediné miesto, ktoré ti dáva pocit bezpečia. Riešenie bolo len jedno … Keď si robila kávu, ja som rozmýšľal, ako ťa odtiaľ dostať preč. Možnosť bola len jedna. Mala si voľný týždeň na prečkanie búrky, ktorá sa nad tebou strhla … Dnes neviem, ako sa to stalo, spomínam si, že som len povedal, zbaľ si veci. Už si neplakala, bola si kľudná a dôverovala si mi. Potom konšpiračné divadielko, nasadnúť do auta a zmiznúť. Nevedela si – nikto nevedel – že ma čaká lietadlo a to bol tvoj šťastný deň … Ten pilot vždy priletel deň pred odletom. Mala si veľké oči ako srnka, ale už keď si sedela v lietadle, usmievala si sa. Tri a pol hodiny letu si prespala ako bábo … :)) Ty si spala a ja som musel „ vyžehliť “ to, že porušujem procedúry /predpisy/… Ale som to zvládol, všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce. Keď sme pristávali spoznala si ten ostrov :)) Úsmev, veľké oči, až si ústa otvorila … nevedela si čo máš povedať. Tak som hovoril ja: teraz to bude inak. Vypni mobil a mysli si, že tu niesme. Žiadne telefonáty, ani známe miesta. Bude to iné, ale ver mi, bude dobré.

Túto časť ostrova si nemohla poznať. Turista tu veľmi zriedkavo zablúdil … Dom bol priamo pri mori. Horúčava stúpala. Ale bola si spokojná. Ukázal som ti priestor – vedel som, že budeš spinkať – bola si poriadne unavená. Nechal som ti kľuč a šiel som pracovať. Našťastie nikto sa ma na nič nepýtal, ani nedal zbytočný komentár. Oficiálne, každý z nás, bol niekde inde :)) A my sme boli tu, spolu, ukrytí pred svetom :)) Nemyslel som na nákup … Chris myslel na všetko a keď som zbadal fľašu Bollingera a Pinot Grigio, bol som poriadne prekvapený … Ešte viac prekvapená si bola ty, keď si zistila, že stôl na terase je pripravený a večera hotová … :)) Po večeri prechod cez britskú základňu na “druhú stranu” a potulky po pamiatkach nočnej Famagusty … To bol výlet do iného sveta. Však pre nás to BOL iný svet :)) Ráno kávu – naozaj dobrú – si robila ty. Ja som pracoval, ty si oddychovala. Chris nám robil nákupy :)) Už si ale nechcela ísť na žiadny výlet … To bol asi tvoj prvý výlet, kde okolo teba bolo len nekonečné ticho. A presne to si potrebovala … To si mi povedala, až mesiac potom. Dodnes neviem prečo a stále sa ťa na to zabudnem opýtať :))

Deň pred odletom, keď sme pili na terase kávu, pozorovali sme okolie a bolo nám určitým spôsobom ľúto, že sa musíme vrátiť do reality všedného dňa. Vtedy som srandovne povedal, čo by nám chýbalo, keby sme ostali tu do konca života …

Tvoja odpoveď bola vážna, jasná a presná – tri deti a dva psy … :)))