Udrel prvý blesk… našťastie vedľa. Žeby to bola len výstraha? Pokyn, že si mám urobiť dovolenku – najlepšie v Španielsku, som dostal spolu s informáciou, že útok sa začal. Ochranný dáždik fungoval perfektne a popri tom pár týždňov, naozaj zaslúženej dovolenky. Mal som so sebou všetko, čo potrebujem a pár vecí v tvojej/mojej skrini. Škoda, nemal som čas, aby som ti všetko podrobne vysvetlil, lebo som sa ponáhľal na letisko. Bolo to tak rýchle, že som ti to nemal kedy povedať v predstihu. Nevedel som ani kam letím. Dohodli sme sa, že ti hneď zavolám a počkám ťa. Predsa si nedáme ujsť takú príležitosť. Začala si sa na to tešiť, pretože pár dní oddychu príde aj tebe vhod. Auto som nechal v garáži. Nevedel som, ako dlho budem preč a preto som nechcel nechávať auto na letisku. Pri pulte Iberii som sa dozvedel, že destinácia znie Malorka. Pozrel som na hodinky, znamenalo to, že o pol šiestej budem v Palme a potom uvidíme kam ďalej. Cestovanie v tom dave turistov bolo únavné. Tak ako samotný let obsadený do posledného sedadla. Hrubá obálka, ktorú mi dala hosteska pri výstupe z lietadla, znamenala, že ostávam tu. Mapa, adresa, kľúče od domu, kľúče od auta a telefón. Všetko bolo pripravené. Šiel som k pokladni a vybavil letenky. Mohla si prísť hocikedy. Čísla leteniek som ti poslal sms správou. Tvoja sms-ka prišla obratom a príjemne ma prekvapila… ráno ťa môžem vyzdvihnúť na letisku, smajlík a tri bodky. To, že si mi dala čas, aby som dnes zariadil „úradné veci, “ bolo len dôkazom toho, ako na všetko myslíš.
Vila bola čiste dovolenková… terasa s výhľadom na more, veľký bazén, záhrada, ktorá dávala pocit súkromia a dobre vybavená kuchyňa s lístkom „určite nebudeš sám,“ to písmo som poznal a znamenalo to, že naozaj všetko funguje, tak ako má… :)) Spánok však neprichádzal. Či to bolo spôsobené adrenalínom, zmenou podnebia, či tým, že zajtra tu už budeš ty… neviem… Do rána som mal výsledky posledných mesiacov práce zbalené, pripravené na odoslanie. Dal som to všetko do tašky. Odošlem to z letiska, stredisko UPS tam funguje nepretržite.
Ten tvoj kufor… Pane bože, čo všetko tam máš… Bol obrovský, ani som sa nemusel pýtať, pretože jeden pohľad na mňa a vedela si, na čo myslím. Namiesto vysvetlenia si len vykríkla – 14 dní voľna! Prvá naozajstná dovolenka, aj keď neplánovaná. Úprimne povedané, tešil som sa aj ja. Konečne budeme mat dosť času, aby som ti podrobne všetko vysvetlil. Do detailov. Telefonát mame, že si bezpečne pristála, pozdrav a že sa ozveš, si vybavila ako vždy – krátko a stručne. Ja som naložil veci do auta. Tvoja poznámka, už v aute „kedy budem mať technický hovor,“ vyznela ako malý útok. Hneď som zdvihol telefón a oznámil, že všetko je v poriadku a ozvem sa, keď budem vedieť niečo viac. Ty si pozerala cez okno a ja som dával pozor na cestu. K domu sme došli mlčky. Pri káve si mi vysvetlila, prečo si vyprovokovala takú situáciu. Nechcela si, aby som mal výčitky z tej „dovolenky.“ Keď Ona cestovala niekoľkokrát sama, sebecky pozerala len na to, čo sa jej týka, preto si nechcela dovoliť, aby som sa trápil, čo len minútu. Tvoje vyhlásenie, že dnes budeme leňošiť, večer sa rozprávať a zajtra výlet na more, bol celkom fajn nápad.
No povedz sama, mohol som povedať nie? :))
Nasledujúce prekvapenie bolo, že si povedala – žiadne turistické miesta, žiadne vychýrené reštaurácie… Máme všetko, čo potrebujeme. Všimla si si dokonca, aj pekáreň za rohom :)) Jediné, čo chceš vidieť – kláštor San Salvador. Keď som zdvihol obočie a opýtal sa prečo, tak si sa zasmiala a odpovedala, že keď si ťa nevezmem za ženu, tak vstúpiš do kláštora a budeš mníškou… Začal som sa rehotať a ty si ma sotila do bazéna, tak ako som bol – oblečený. To bol začiatok :)) Zistil som, že voda v bazéne je slaná… Bingo :)) Mali sme more na záhrade a zhora sme sa mohli pozerať na jeho hladinu. Aby som v tej vode neostal sám, hneď si sa pridala. Odhodili sme oblečenie a poriadne sme si zaplávali. Pohľad na teba, okolie, nechcelo sa mi veriť, že je to skutočnosť. Tvoje nahlas vyslovené slová, že je to naozaj skutočnosť, len potvrdili, že sme naladení na tú správnu vlnovú dĺžku. Do večera sme mali o program postarané. Musíme zbehnúť do prístavu, aby sme objednali loď na zajtra. Popri tom si dáme obed. Veď najlepšie morské príšery, robia v rybárskych krčmičkách vedľa prístavu a tie krčmičky sú obvykle skryté pred zrakmi turistov.
Ale my sme turisti neboli…