Dlho som rozmýšľal, či mám vôbec ešte v tejto téme pokračovať. Určite je príjemnejšie sedieť doma, pozerať televíziu a keď sa náhodou ukáže nejaký záber z ďalekých krajín, diaľkový ovládač máme poruke… Juhoslávia, Čečensko, Bosna, Afganistan… Súčasťou každej vojny je propaganda. Problém novodobej propagandy vojnových konfliktov, pekne predstavil Noam Chomsky v analýze týkajúcej sa main stream medii – debata tu nie je potrebná.
Deformácia mediálnej informácie ešte nie je tak hrozná. Hrozné je to, že sa deformuje výklad medzinárodného práva. Medzinárodné právo, s určitými normami, ktoré sa týkajú vedenia vojenského konfliktu, sa tým zaoberá už od roku 1868 – Deklarácia Petersburska. Najviac známe sú Konvencie Ženevské a Konvencie Haagske… Menej známa, aj keď významná je Konvencia Ottavska z roku 1997. Medzinárodné právne normy, je jedno, či hovoríme o práve humanitárnom, alebo o klauzule Martensa /preambula IV. Haagskej konvencie/, je na nič, keď predmetné právo je sústavne porušované.
Zaujímavým sa potom stáva výklad nájomného vojska /žoldnierov/, v súlade s čl.47 Protokolu I, žoldnierom je ten kto spĺňa následovné podmienky:
– bol najatý na území štátu /konfliktu/, alebo mimo tohto územia do vojny
naozaj sa zúčastňuje bojových činností
robí to hlavne kvôli platu a dostal prísľub, že bude odmenený
/jeho odmena je podstatne vyššia ako odmeny vojakov, ktorí majú podobnú hodnosť alebo funkciu/
NIE JE občanom žiadnej zo strán konfliktu
nebol vyslaný iným štátom, ako strana konfliktu /úradná misia, príslušník ozbrojených síl/, tento bod môže byť diskutabilný, tak isto ako mandát prítomnosti zahraničných ozbrojených síl, taktiež rezolúcia OSN ohľadne Palestínskeho štátu atď, atd…
V tejto súvislosti sa nastoľuje otázka prítomnosti ozbrojených síl, tak Poľska, ako aj Slovenska, Česka a iných štátov, ktoré sa zúčastnili niečoho pod názvom ISAF.
Až sa pýta dopísať, že medzinárodný zákon sa vzťahuje len na tých, ktorí konvencie podpísali a svojim podpisom sa zaviazali, rešpektovať normy obsiahnuté v uvedených konvenciách. To znamená, že ten kto konvencie nepodpísal, nemusí a ani ich nebude rešpektovať /napr. GUANTANAMO/. Potom sa nečudujme, že sa môžme stretnúť s názorom, že žoldnier je len páchateľ trestného činu… Tak predsa hovorí zákon.
Verte, či neverte, ale matke, žene, deťom, je tento zákon bezpredmetný, keď sa rodinný príslušník, ktorý niekam šiel „ bona fide ,“ nevráti domov. Šiel, ale už sa nevráti. Rodiny nezaujíma politika, ani čo sa deje niekde vo svete. Bude ich to zaujímať neskôr, keď sa s tým už nedá nič urobiť. Možno to bude znieť odo mňa príliš sarkasticky, keď poviem, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Škoda, ale je to tak.