Bolo uplakané daždivé ráno. Všade pršalo. Vo vzduchu visel opar a naznačoval, že tak rýchlo sa nestratí. Nevolal som ti – šiel som rovno za tebou. Zbadal som tvoje auto na parkovisku a suverénne som zastal vedľa. Vošiel som bočným vchodom a rovno do bufetu … Najlepšie šaláty v Bratislave … smiala si sa, že pani Janka, práve ten šalát, robí výnimočne len pre mňa. Vrátil som ti to tak, že som sa opýtal, či máš recept … mala si :))
Sadla si si vedľa mňa a tentoraz nám bolo jedno, či nás niekto vidí, alebo nevidí a čo si mysli. A to bolo naozaj super. Tvoj úsmev, bol sem tam zastretý myšlienkou, čo ma priviedlo hneď za tebou, čo sa stalo … Zas tá telepatia … :)) Nič sa nestalo, povedal som nahlas, ale čo povieš na deň vo Švajčiarsku? Nebola by si to ty, keby si sa ma tým usmievavo-šialeným pohľadom nespýtala, prečo len jeden deň. Reakcia bola okamžitá. Vstala si, zobrala kabelku a ako vždy, povedala jediné, avšak výstižné slovo – ideme? Prekvapila si ma, lebo ja som to plánoval až na zajtra, ale tým pádom, sme mali jeden deň naviac. Pár telefonátov a povinnosti v BA mohli počkať. Nesmelo som sa ťa opýtal … čo keď si z jedného dňa, urobíme dni dva … tvoj spontánny bozk, bola tá najlepšia odpoveď.
Tvoje auto sme nechali na parkovisku. Zbehli sme len k tebe, aby si si zobrala veci na cestu. Keď som ťa o minútu videl vychádzať s kufríkom, musel som sa tváriť všelijako. Tvoje vysvetlenie, že kufrík máš kvôli mne vždy zbalený, ma dorazilo. Naozaj som to nečakal, ale musím sa priznať – bolo to veľmi príjemné … Taktiež, keď si ma už podvedome chytila za ruku … :))
Na rozdiel od Bratislavy, v Zurichu bolo tak krásne, slnečno, že sme si hneď museli nasadiť slnečné okuliare. Tvoj spýtavý pohľad, keď šofér obchádzal mesto a auto smerovalo do neznáma, som skôr som pocítil, ako uvidel. Ale bol to len kratučký moment. Stávalo sa často, že zo začiatku bolo cítiť napätie, ale to hneď vystriedal kľud a pokoj … Cesta bola krátka. Len pol hodiny autom od Zurichu. Alpské kopce v kombinácii s bohato formovanou líniou brehu jazera – to bol pohľad … :)) Mala si husiu kožu, vzduch bol až príliš čerstvý. Povedal som ti, že horúci kúpeľ bude fajn. Len si sa pousmiala, lebo si myslela na presne to isté …
Nemala si nič teplé na oblečenie, preto v športovom obchode, sme urobili „núdzový nákup” … to bola zábava :)) Najlepšie z toho bolo to, že sme sa mohli bezstarostne potulovať po okolí, čo pre nás malo neskutočne veľký význam … Na nič si sa nepýtala. Nechala si mi čas, aby som ti vysvetlil cieľ našej cesty. Nechal som to na noc. Tá tvoja nemčina – čašník stál skoro v pozore, keď si mu precízne vysvetľovala, ako má kuchár pripraviť tých pstruhov … :)) To nebolo vysvetľovanie, to boli pokyny – jasné, krátke, výstižné … ojoj … dobre, že Goethe to nepočul. Skoro sme si medzi sebou “vymenili názory” kvôli tomu. Keď sme sa neskôr naťahovali, ktoré víno si dáme … či to bude nemecké, či francúzske, bolo to len tak – tak na rozhraní … Kompromis, nech je to teda rizling z Alsacie, prišiel vhod. Trošku si sa síce pozerala neisto, ale výsledok ťa príjemne prekvapil. Čašník nám priniesol pstruhov a keď si ochutnala, tvoj pohľad jasne naznačoval, že si spokojná … tvoje mäkké “danke schon,” znelo už inak … Ďakujem, že sa nemusíme medzi sebou rozprávať tým jazykom, lebo možno aj ja, by som sa musel, sem tam postaviť do pozoru … aspoň občas :))
Do rána som ti vysvetľoval podrobnosti, čoho sa bude týkať “búrka,” ako sa bude vyvíjať a ako to dopadne. To, že sme sa nachádzali práve vo Švajčiarsku – bol ten najlepšie umiestnený hromozvod, ktorý všetko zachráni. Dávala si presné otázky. Videl som, že si porozumela a tvoje pousmiatie, jasne naznačovalo, že to bude v poriadku. Konštatovala si, že je to „taká trošku väčšia partia šachu, ktorá sa hrá na viacerých poliach“, každé pole je len boj a na konci ostane len – kráľovná a kráľ. Čo iné som mohol povedať na tvoju otázku – prečo ti až tak verím? … Odkiaľ viem, že ti môžem dôverovať? …
Ja som konečne dostal zo seba slová, na ktoré si čakala tak dlho. Konečne som povedal, že ja to cítim a bola to pravda …