Končil máj. Potreboval som dovolenku. Nie krátky výpad za mesto, ale normálnu dovolenku, aspoň 10 dní, bez telefónu a bez starostí. Bol som poriadne unavený a takú dovolenku som nemal 4 roky. Viem, všetci hovorili, že ja som stále na dovolenke. Cestovanie, exotické krajiny atď. Nikto nevedel, čo sa však, za touto fasádou skrýva. Ty si to vedela, lebo som ti to povedal a ukázal. Keď sa vyskytla príležitosť, že si mala super ponuku ísť na Maledivy, tak si mi hneď zavolala. Pre “pokoj duší a mier doma”, rozhodol som sa, že nepôjdem. Zasmiala si sa a povedala si, že ty tiež nejdeš. Ty si nechcela ísť na Maledivy. Ty si chcela ísť so mnou. Pravdu ti poviem, na Maledivy som nechcel ísť. V piatok som šiel do Viedne. Krátky rozhovor s tebou a rozhodili sme, že späť pôjdem až v nedeľu. Dotiahnem pracovné veci do konca – nepôjdem autom v noci, keď som unavený. Bolo to rozumné.
Poprosila si ma, či ti pomôžem odniesť na chalupu pár vecí, ktoré už máš zbalené viac ako mesiac. Nemusela si mi hovoriť dvakrát. Súhlasil som. To bolo miesto, na ktoré som často spomínal. Ty si ale “zabudla” povedať, že tvoja mama tam už je a varí nám obed. Vyniesli sme kartóny dnu do izby a ty si zdrhla do záhrady :)) Nechala si ma samého – dodnes si mi nepovedala prečo :)) Rozprával som sa s tvojou mamou tak, akoby sme sa poznali roky. Povedala mi, že ťa takú ešte nevidela. Povedala mi tiež aj to, aby sme si vzali zo života každú minútu, ktorú nám život dáva. Keď som videl pripravené vo vani uteráky, verbena … tak som sa trošku zahanbil, ako by mi bolo šestnásť … Tvoja mama len mávla rukou a povedala “ehmm … verbena a magická moc tohto miesta…” :)) A bola to pravda. Šiel som za tebou. Záhrada bola neskutočná … Všetko bolo obsypané čerstvými kvetmi. Skoro mi zabehlo, keď si zhrozene vykríkla „O Ježiši !“ … obrátil som hlavu tým smerom a ostal som stáť a pozeral som ako puk. Však ten „strašiak na vrabce“, mal na sebe moje rifle a moju oranžovú košeľu! A ja som ich tak hľadal! … Doma, v aute, v garáži … a on tu stál, parádne oblečený a strašil. Doslovne … Pozerala si na mňa neisto, čo na to poviem a ja som sa začal smiať. Zo začiatku ticho, hlasnejšie a potom si sa pridala i ty. Ten, kto raz počul tvoj smiech, vie čo to znamená. Od smiechu sme spadli na trávu. Aby tam nebolo len moje oblečenie, zobral som ti klobúk a dal mu ho na hlavu. To si nechcela, lebo si ten tmavomodrý klobúk mala rada. Lenže ten klobúk, ladil k mojim rifliam. Myslím si, že v celých vrchoch okolo Štiavnice, široko ďaleko, nebolo tak značkovo oblečeného strašiaka na vrabce … :))
Prekvapenie číslo dva bolo to, že na obed prišla celá tvoja rodina. Ale keď na úvod tvoja mama porozprávala, čo ona obliekla strašiakovi na vrabce, tak to bolo:)) Takýmto spôsobom som sa zoznámil s tvojimi najbližšími :)) Bolo to naozaj fajn :)) Ty si bola neistá z toho, že keby si mi povedala, kto tam bude, tak s tebou nepôjdem? Prečo? To bol naozaj krásny deň. Krásny pre mňa, krásny pre teba, krásny pre nás. Blížil sa večer. Všetci odišli a nechali nás o samote. Bolo na nich vidieť, že nám doprajú každú minútu, keď sme spolu. Aha, ešte večer som liezol po rebríku, aby som predsa len, ten klobúk, ktorý máš tak rada doniesol späť :))
Pozoroval som ťa, ako pripravuješ kúpeľ. Bolo to obdivuhodné, najmenší pohyb tela mal svoj význam. Asi v tom spočívala mágia toho miesta. Ale ty – nevyzerala si ako bosorka. To určite nie:)) Priznal som sa ti, ako som sa zahanbil, keď tvoja mama pripravila uteráky a verbenu. Si sa len pousmiala. Vysvetlila si mi, že tam, odkiaľ pochádza tvoja mama, je taký zvyk. Keď je čas a mama odovzdáva dcéru, tak jej pripraví uteráky a kúpeľ. To si ma dostala … Smiala si sa … Oheň v tvojich očiach tancoval šialený tanec – to bolo na nich vždy najkrajšie :)) To všetko si vedela skôr, ako sme tu prišli a nepovedala si mi to. Zato si mi povedala niečo iné :
“Môžem chcieť niečo viac, ak neviem, čo mi je súdené? A mám vlastne na výber? Chcem ťa mať pri sebe. Nie tak egoisticky, nie kvôli sebe, nie preto, lebo by som to potrebovala len ja. Jednoducho preto, lebo to tak má byť … “