Zima konečne bola preč. V Tatrách bol ešte sneh, ale Bratislavu už ovládla jar. To bolo naozaj hektické obdobie. 3 dni doma a 4 dni v Bratislave. Malo to výhodu – naše stretnutia. Kalendár sme si zosynchronizovali na celý mesiac :)) Neviem kedy si povedala, že máš prázdnu skriňu. Predpoklad – zľutovala si sa nad mojimi oblekmi. Možno aj nad chyžnými v hoteli, ktoré vzorne, podotýkam, vzorne starali sa o moju garderóbu. Naša dohoda znela, že to oblečenie, ktoré si vybrala ty, ostane v „tvojej/mojej” skrini. Nebol som na niečo také pripravený a teba to tak bavilo :))

Tvoje vysvetlenie, že ráno potrebuješ svoju vaňu so všetkým, čo obsahuje, to bol silný argument. Druhý argument – papiere, ktorých obsah nesmie nikto vidieť, nebudú lietať po hotelovej izbe. Aj keď kvôli tomu bol tam nainštalovaný neštandardne veľký sejf. Keď si ticho povedala, že máš doma dobrý kávovar, to už bolo príliš a samozrejme rehotali sme sa …:))

To, že sprcha ma poriadny tlak a voda je enormne horúca, si nepovedala. Predpokladám, že si si to nechávala, ako posledný tromf :))

Ani ty, ani ja, nechceli sme žiť dvojitý život, ale tie argumenty boli nepriestrelné. Mali sme čas preberať to, čo je podstatné a nemuseli sme pozerať sa na hodinky. Ja som sa snažil využiť pracovný priestor na maximum a ty si sa ponáhľala z roboty domov :)) Bolo to dobré. Bol to svet, v ktorom sme mali jasné úlohy a plnenie tých úloh, bolo pre nás potešením. Nepýtala si sa ma, ale čítal som otázku, jednu a tú istú, v tých tvojich hlbokánskych zelených očiach. Ty si sa ma nemohla priamo opýtať, prečo neodídem a nezačnem žiť svoj život. Ale ja som ti na túto nevypovedanú otázku odpovedal … Bola si v tej chvíli tak blízka. Nebolo ti to ľahostajné, ale chápala si ma a ja som chápal teba. Ta druhá otázka, bola krutá, to som ani nečakal. Dátum narodení – tvoj som si pamätal, ale jej nie … Tvoj pokoj a trpezlivosť, keď si začala rozprávať ten príbeh, ma zaujal viac, ako úvod. Počúval som ťa a pozoroval každý pohyb tvojich pier, cítil som, ako dýchaš a údery tvojho srdca, som vnímal, ako tie vlastné. Za to, čo si vedela spraviť, dokázať, ešte raz veľmi pekne ti ďakujem :))

Odovzdávala si mi tajomstvá, o ktorých vedela si len ty. V tú noc, tak krásne si mi vysvetlila, prečo si pamätáme dátumy narodení, slová, ktoré sme nepovedali a veci, ktoré sme si museli pre pokoj duší tých, ktorých máme tak radi, zakázať…