Telefón od teba o tej hodine – naozaj sa niečo muselo stať … Nič sa nestalo – dozvedela si sa, že pár dní budem doma sám. Aj ty máš známych na letisku :)) Pravda – chcel som sa s tebou stretnúť.
Tvoj telefonát naozaj prišiel vhod. Bol som prekvapený, aj tým, že mám len prísť a nestarať sa o nič. Pousmial som sa, keď si mi pripomenula, aby som nezabudol granule a misky pre psa … Ty, ktorá pred psami máš taký rešpekt.
Ledva som našiel cestu, ale koordináty, ktoré si mi poslala boli presné. Zase prekvapenie – stará, ale solídna chata bez elektriny, voda z potoka a ty v športovom oblečení. Takú som ťa ešte nevidel. Ja som rúbal drevo, ty si sa hrala so psom, ako by si nič iné v živote nerobila:)) Pes bol celý šťastný a celý tvoj :))
Priložil som do krbu, ty si varila a ja som nosil vodu do tej čudnej pece, ktorá pamätala časy Franza Jozefa. Keď som videl, ako šikovne zapaľuješ naftovú lampu, ktorá visela nad stolom, nevedel som sa zbaviť pocitu, že dnes, je všetko také iné. Také zvláštne. To miesto bolo zvláštne, ty si bola zvláštna, dokonca aj pes, správal sa tak, akoby tu bol jeho domov. Pozoroval som ťa, ako sa v tom priestore pohybuješ a bolo vidieť, že ti tu je dobre. Nevedel som, že tá chata patrila tvojej babke a už vtedy to bolo pre teba útočisko plné spomienok na bezstarostný život. To si mi povedala až potom :))
Teplota vonku rapídne klesala, ale povedala si, že zima v týchto končinách vie byt presne taká. Rozhodol som sa nanosiť viac dreva do krbu. Kto vie, aká bude noc. Pes sa ani nepohol. Ležal pri tvojich nohách a vedel som, čo to naozaj znamená. To psisko si ťa obľúbilo na prvý pohľad. Pre teba to bol tiež zážitok, hladkať tak veľkého psa … Nosil som drevo, pes spal a ty si bola v kúpeľni. Zavrel som dvere, skontroloval okná a chcel som zavrieť, aj napoly otvorené dvere do kúpeľne. Nevedel som, že si ich nechala otvorené pre mňa. Drevenú vaňu som videl len na filmovom platne a takú veľkú, nevidel som vôbec. Všetko bolo také zvláštne. Verbena …Vôňa tej noci … Svetlo sviec, voda v tej drevenej vani i to, že si bola na dosah ruky … Možno to bolo tým, že voda zohriata na živom ohni, mala v sebe niečo zvláštne. Neviem…
A tak naozaj, to si len chcela ukázať, ako málo potrebujeme, aby nám bolo dobre. Dávno tomu ľudia boli šťastní sami zo seba. Lebo takto naozaj potrebujeme len seba a to čo je v nás. Neviem, ako si to všetko spravila … Ten ambient, ten pocit kľudu a pokoja, to, že všetko bolo tak zvláštne. Dlho sme hovorili a ak mám byt presný – šepkali sme ticho. Akoby sme sa báli, že niekto môže počuť to všetko, o čom sa rozprávame. Nik nás nemohol počuť, nik, okrem nás tu nebol. Len oheň praskal v krbe. Mesiac sa skoro dotýkal poľa za domom. Nevedel som, prečo tie hviezdy na oblohe boli tak blízko, že sme ich mohli počítať rovno z postele. Vtedy si mi povedala prvý krát, že niečo by sme nemali vedieť nikdy. A niečo by sme mali vedieť vždy…
Zvláštne? ÁNO …
http://www.youtube.com/watch?v=KGrSWdHkZ7I... ...
A tak medzi nami hviezdy sa lepsie ...
Pre tych co verbenu nepoznaju doporucam ...
Verbenu mam stale rad aj ked hovori ...
Celá debata | RSS tejto debaty