Falošná morálka… Čo je to?

Keď na začiatku definujeme, že niečo JE FALOŠNÉ, znamená to, že to nie je PRAVÉ a môže to znamenať, že to nie je vôbec. V tom prípade morálka NIE JE. Je však potrebné vysvetliť si to hneď na začiatku, aby sa príliš nefilozofovalo…

V predošlých príspevkoch som uviedol konkrétny prípad falošnej morálky, ktorý sa však dotýkal len jedného segmentu – nášho ľudského života, segmentu najviac citlivého. Ak sme sa už rozhodli niečo urobiť, je potrebné si uvedomiť, že nie sme sami a naše konanie (podotýkam zámerné konanie), môže ublížiť (určite ublíži) osobám, ktoré týmto rozhodnutím budú dotknuté. Je už jedno, či priamo, či nepriamo… Preto je potrebné, brať na to ohľad.

Život nie je matematika, ani obchod. Tu neplatí zásada niečo za niečo… V živote môžeme dávať, ale zabudnime na protislužbu, odmenu, niečo vôbec. Môžeme dostávať, ale je to skôr bonus, ktorý môže, ale aj nemusí byť… Môžeme tiež kalkulovať – dáme niečo, ale len vtedy, keď niečo dostaneme… hmm… na začiatku som uviedol – život nie je matematika a taký prístup k životu má svoj názov: prostitúcia.

Bohužiaľ, ani to neodzrkadlí obrovskú špinu, ktorá sa za tým skrýva… Oproti špine fyzickej, s ktorou sa stretávame bežne, upratujeme, čistíme záhradu… no morálna špina sa vyprať nedá. Nedá ani za pomoci profi strojov :)) Vyprať – to je len polovičný úspech… Ešte je však potrebné to vyžehliť… Slovo žehlenie môže v slovenskom jazyku znamenať aj “vysporiadanie problémovej záležitosti” a tu zase máme to isté… Toto sa vyžehliť nedá. Také stroje nie sú. Alebo sa už pracuje nad prototypom? :)) To by bolo, nejaké rozumné vysvetlenie… možno :))

Keď sme pri tom – dajme si odpoveď na otázku: Kto je väčší špinavec, prostitútka, ktorá predáva svoje telo, alebo ten, čo predáva svoju dušu? Možno on/ona ani nevie, či dušu vôbec má, možno tomu neverí :)) Veď ju nevidel a ak je neveriaci, tak rovnež… Lenže v tom prípade, s úsmevom od ucha k uchu, zacitujem Bolka Polívku, ktorý v scéne vo filme “Kurva hoši guten tag “, jednej pani v hotelovom bare povedal…

“ … ani ja som vašu p*** nevidel a verím, že ju máte… ” ERGO… asi máme dušu, aj keď sme ju nevideli. Potom už iba otázka, čo pre koho znamená predať dušu… To by bol veeeľký elaborát a každý by to chápal po svojom. Preto použime výraz “zapredať sa”, to nie je nič iné, ako zradiť sám seba (a popri tom, aj ostatných) a urobiť niečo proti svojim ídeám, kvôli niečomu, čo možno v danej chvíli, je jediné možné východisko… História pozná takéto prípady. Tie najtvrdšie pochádzajú z vojnového a povojnového obdobia… Lenže nezabúdajme, že história pozná aj prípady, keď človek trochu trpel, aj keď bolo východisko. Potom sa taký človek nemusí tváriť “ všetko je predsa inak”. To je falošná morálka…

Takých prípadov máme v dnešnej dobe veľa, príliš veľa. Prečo? Lebo sme dovolili takým osobám sa tešiť zo svojho života… možno už dnes majú problém, vyrovnať sa sami so sebou, utekajú do miest, kde ich nikto nepozná a ani náhodou nestretne… Chcú mať pokoj. Koľko je takých JEDINCOV? Koľko ich stretávame dennodenne cestou do práce? On je v aute a ty v autobuse… Lenže ty sa nebojíš. Ty sa báť nemusíš. Boja sa oni, že to, čo bolo roky skryté pod rúškom tajomstva, už tajomstvom nebude. Áno, máš pravdu, majú peniaze, sú bohatí… Lenže už vedia, že za peniaze sa všetko kúpiť nedá, a morálka už vôbec. Preto potrebujú tú falošnú…