„Nočný rozhovor o psychickej rovnováhe vonkajšieho sveta“

„Možno, ak by som Ťa stretol prvú…Pamätáš si na to?“

Spomínam si veľmi dobre keď som ti to povedal…Tak bolo správne a čestne. Preto sme si mohli vždy pozrieť do oči a dnes dupľom…Ja som ta nechcel klamal ani neklamal som.Povedal som ti úprimne ako to v mojom živote je. Viem, nebolo to pre teba ľahké ale za to si mňa vážila a vážiš…Ja bym nemohol nechať osobu z ktorú som žil pre kúsok svojho ( aj  tvojho  ) šťastia…mne doma hovorili že sa nesme stavať svojho šťastia na nešťastí druhých a niečo na tom je…Mame čistý štít,neurobili sme nikomu nič zle,nepodrazili sme nikoho len preto že sme si to všetko vedeli povedať v pravý čas i je to naozaj pekne. Bolo pekne vtedy a je pekne aj dnes.:))Vraciam sa spať k tomu večeru keď sme z plnou zodpovednosťou a na úkor predsa len seba vzdali sa niečoho co možno bolo pre tebe aj mňa rozprávka pod názvom ZIVOT… Ale aj dnes keď pozriem s perspektívy času myslím to iste že sme to urobili správne. Nedali sme si šancu na vzťah , na lásku , jednoducho na život ale aj ty dokonale ves že nebolo by to šťastie :))Určite by sa nám to niekde pokazilo i mali by sme výčitky že predsa spravili sme to zle.

Pozri,nikto nám nič nie môže vyčítať …Jediná naša vina je v tom že sme sa vedeli rozprávať a riešiť kopec problémov , tvojich , mojich….len tých našich sme sa dáko neodvážili dotknúť….:)) Bolelo to…viem. Teba to bolelo aj mňa tiež ale nestupili sme z cesty vedľa. Napísal som ti ze osud sa z nami „zahral“…asi je to té správne slovíčko bo ako inak to vysvetliť?Asi tvoje sms a maili vytláčam a povesím na stenu….:))Skoro vo všetkom musím ti dnes dat za pravdu…Nájdeme cestu,všetko sada keď sa chce…nebude to jednoduché a o psychickej rovnováhe vonkajšieho sveta ( páči sa mi ta veta) ani nehovorím….:))V tom krásnom dopise si zhrnula to všetko co viem a co cítil som a cítim a len môžem sa čudovať ako sa z nami dvoma „pohral“ osud. Napísala si to naozaj perfektne ale je to pravda. Teším sa že sa môžme rozprávať tak ako dnes a dnes som bohatší o mnoho viac ako včera :)) Ja si to všetko uložím v pamäti…vieš sama ako to je bo prechádzame spoločnú cestu aj keď každé zvlášť…

Ja zdvíham každý hovor –  aj o druhej ráno…:))) Život nešetril mňa ani teba preto bol čas ze som ta učil ja a dnes ty ucítiš mňa ako si nájsť tu správnu cestu. Možno más pravdu ze nič sa nedeje bez príčiny že všetko je čast niečoho….a preto všetko zle je na niečo dobre. Ešte raz ta poprosím,netráp sa bo všetko bude dobre.

…aj keď “ zamáva to psychickou rovnováhou vonkajšieho sveta „..:)))